Z hokejovej prípravky som odišiel po pár týždňoch, nedokázal som byť dosť agresívny. Zo športov mi viac vyhovoval volejbal. Lenže bojovníkom som chcel byť.

Išiel som za svojimi snami, získal pekné práce v zahraničí, vyskúšal manažérsky chlebík, postavil sa na vlastné nohy. Pracoval som asi až priveľa. Zhoršil sa mi spánok, zapájal som sa do konfliktov a zaoberal som sa vecami, ktoré nešlo zmeniť. Myslel som si, že zlepšujem svet, a keď som bol unavený, neoddýchol som si. Prinútilo ma to premýšľať:

Dá sa žiť naplno, mať ambície a zároveň byť zdravý, šťastný a spokojný?